![]() Obec vznikla v údolí Čierneho Hrona, ktoré bolo od 15. stor. obývané valašskými pastiermi. Od 16. stor. bola história regiónu úzko spätá s lesmi, bohatými na drevo, využívané v baniach a železiarskych hutách v okolí, kedy sem Habsburský cisár Ferdinand I. pozval drevorubačov z Álp, odborníkov na ťažbu dreva a stavbu vodných diel na jeho splavovanie. Tí tu zakladali prvé osady - Handle. Obec Hronec sa rozprestiera v úzkom údolí sútoku rieky Čierny Hron a Osrblianky. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1357. Hronec ma silnú technickú a hutnícku tradíciu. Pred miestnymi zlievarňami je vystavený tu vyrobený prvý liatinový most v Uhorsku z roku 1810. Z Hronca sa riadila aj doprava na celej sieti pôvodnej lesnej železnice. Obec sa spomína od roku 1528. Vznikla na Ľupčianskom hradnom panstve. V 15. storočí ju osídlili valasi. V 18.-20. storočí pracovali prevažne v okolitých pílach a železiarňach. V roku 1926 premiestnili z Podbrezovej na Piesok výrobu tu pozváraných plynových rúr. Robotníci dochádzali z okolitých obcí a bývalých banských, hutníckych a uhliarskych osád. Prvé zmienky o vzniku obce sú z prvej polovice 18. storočia. Komorská osada vyrástla okolo erárnej sklárne založenej r. 1744. Stabilizujúcim prvkom osídlenia bol výskyt čistého kremeňa „žabica“ na výrobu skla a drevo z pralesov ako zdroj materiálu a energie, ktoré sa spracovávalo v píle z polovice 19. stor. Skláreň vyrábala len tzv. zelené duté sklo hlavne na laboratórne účely. Dopravu dreva, ako súčasť chodu sklárne zabezpečovali furmani na voloch. Nájomcovia v r. 1864 a r. 1890 sklársku hutu zdokonalili a prešli na výrobu tabuľového skla. Počas 1. svetovej vojny bola výroba skla zrušená. Chov volov a furmanstvo sa zachovalo dodnes. V súčasnosti má obec okolo 200 obyvateľov. Drevorubačskú obec Drábsko založil gróf Forgach v r. 1810. Prví osadníci - drevorubači pochádzali z Oravy a Kysúc. Stromy zo starých listnatých lesov sa spracovávali na drevené uhlie pre sklárne. V Drábsku bola založená píla na spracovanie ihličnatého dreva. Po vyrúbaní lesov bola pôda odpredaná usadlíkom, ktorí ju obrábali ako roľníci a využívali na pasienky pre dobytok. V chotári sa ťažil kremeň na výrobu skla pre sklárne v Sihle. Obec patrí do detvianskej etnografickej oblasti - charakteristický laznícky typ osídlenia, ľudový odev. Je to jedna z najčistejších, najvyššie položených (960 m.n.m.) a najmenších obcí na Slovensku (cca 260 obyv.). Začiatky histórie obce siahajú do 2. polovice 15. storočia a sú späté s ťažbou železnej rudy. Výroba železa sa udržala až do 19. storočia. Pracovala tu drôtovňa a valcovňa na plechy a profilové železo. Pamiatkou na významnú železiarsku históriu obce sú zvyšky vysokej pece vykurovanej dreveným uhlím z roku 1795 v lokalite Tri Vody. V súčasnosti obec reprezentuje populárny biatlonový šport. |