![]() je staré mestečko v údolí rieky Rimavy, o ktorom prvá písomná zmienka sa nachádza na listine uhorského kráľa Karola Roberta z r. 1334. Volá sa podľa stromu tis, ktorý sa tu v minulosti hojne vyskytoval. Štatút mesta získal na konci 15. storočia. V Tisovci bolo rozvinuté baníctvo (železná ruda, striebro, zlato, vápenec). V roku 1783 bola postavená vysoká pec, ktorá sa v 40-tych rokoch 19. stor. stala najväčším producentom surového železa v Uhorsku. Obyvateľstvo sa venovalo neskôr aj roľníctvu, pastierstvu a chovu dobytka. obec vznikla okolo r. 1786 osídlením osadníkov prišlých z Hornej Oravy, ktorí sa venovali chovu oviec, drevorubačstvu a povozníctvu. Boli sem povolaní, aby chránili obchodníkov, ktorí prechádzali cez sedlo Zbojská pred ich ohrozujúcimi prepadmi zbojníkov. Východisková obec k trasám do NP Muránska Planina, nad ktorou sa vypína skalnaté bralo Cigánka so zrúcaninami Muránskeho hradu. Obec vznikla v r. 1321 pri panskom majeri na križovatke starodávnych obchodných ciest spájajúcich sever a juh Slovenska. Muráň ako súčasť Muránskeho panstva sa rozvíjal v súvislosti s rozvojom železiarstva už v 15. storočí, neskôr ľudia pracovali v lese, spracovávali drevo, chovali dobytok. Okolo r. 1823 sa v manufaktúrnej dielni vyrábala známa „muránska“ kamenina a keramika. Obec sa spomína v r. 1691. Na mieste dnešnej obce stála sklárska huta, patriaca muránskemu panstvu z r. okolo 1670. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1453. Obec vznikla na základe valaského práva na území Jelšavského panstva. Od 16. stor. sa stala súčasťou majetku pánov Muránskeho hradu. Obec vznikla v r. 1788 ako komorská osada na katastrálnom území mesta Brezno, v blízkosti železorudných baní a najmä vysokej pece. Okrem ťažby železnej rudy sa v chotári obce v rokoch 1938-1950 ťažila aj mangánová ruda, ktorá sa elektrolyticky spracovávala v Banskej Bystrici. Na spracovanie železnej rudy nám poukazujú nálezy skládky sfarbenej trosky, ale aj názvy ulíc (Trosky, Hrable,..). |