Stručne z histórie vzniku osád a života na Čiernom Hrone
Čierny Balog sa nachádza vo Veporských vrchoch v Slovenskom rudohorí, v nadmorskej výške 550 m n. m. Rozlohou chotára 14 717 ha a počtom obyvateľov 5100 sa zaraďuje medzi najväčšie obce v republike.
Údolie Čierneho Hrona bolo prechodne obývané od druhej polovice 15. storočia tzv. valašskou kolonizáciou. Pastviny a lesy boli využívané hlavne pre chov oviec pre breznianske a ľupčianske panstvo. Pre ďalší vývoj tohto regiónu malo rozhodujúci význam prevzatie banského a hutného podnikania na okolí Banskej Bystrice do rúk štátu - viedenskej komory. Jedným z dôvodov bol citeľný nedostatok dreva. V okolí Banskej Bystrice boli v tom čase hory vyrúbané.
Využitie bohatých pralesov v údolí Čierneho Hrona, ako paliva pre mediarske huty v Banskej Bystrici, viedli dolnorakúsku komoru vo Viedni a cisára Ferdinanda I. roku 1547 k rozhodnutiu o ťažbe dreva a výstavbe vodných stavieb pre jeho splavovanie. Budovanie stavieb na splavovanie dreva - hrádzí na zachytávanie vôd, mokrých a suchých šmykov, vyžadovalo vyššie technické znalosti. Z tohto dôvodu boli po roku 1561 na Čiernohronské a Bielohronské Handle kolonizovaní skúsení lesní drevorubači z alpských krajín (Soľnohradska - dnešný Salzburg a Štajerska), majúci skúsenosti s takýmito stavbami. Prišlo 8 - 11 rodín nemeckého pôvodu, ktoré tu začali zakladať prvé drevorubačské osady.
Povesť hovorí, že prvý drevorubač Schwandtner, ktorý bol otcom početného potomstva, si založil svoje obydlie na tom mieste, kde bystrina pretekajúca Veľkú dolinu ústi do Čierneho Hrona. Pretože sa tam vytvorilo i skladisko - obchod, nazvali ho Krám. Príklad nasledovali aj Georg Axt (Jorg - založil Jergov), Veith Thurn (Fajt - Fajtov) a zakladali ďalšie osady.
Drevorubačskí majstri z Álp si na prácu pri ťažbe dreva začali najprv najímať slovenských robotníkov zo všetkých okolitých strán. Istota živobytia lákala, takže sa postupne prisťahovali aj so svojimi rodinami. Pracovnú príležitosť si tu našli aj kováči, obuvníci, mlynári... Najviac rodín prišlo najmä z južných oblastí Slovenska, ktoré odtiaľ utekali pred stálym tureckým nebezpečenstvom.
Prvá zmienka o existencii osád je z roku 1607, v služobných pokynoch Rudolfa II., pre ustanovenie lesného šafára v Brezne. Uvádzajú sa tu drevorubačské okrsky v Beňuši, na Čiernom Hrone, Kamenistom a Osrblí.
Vytvorené spoločenstvo si na svoje živobytie vytváralo podmienky - kupčením s vyťaženým a splaveným drevom pre huty v Banskej Bystrici, neskôr do Železiarní v Hronci a Podbrezovej. Postupne sa vyvinula akási „handelská ústava" tj. výrobno-spoločenská organizácia drevorubačov, sústava ich povinností, náležitostí a odmeňovania. Pretrvala do začiatku 19. storočia. Na základe týchto podmienok napr. roku 1814 dokázalo na Čiernom Hrone 264 drevorubačov rozdelených do 33 dingov vyťažiť a spolu s rodinami splaviť 15 765 siah dreva, tj. asi 101 526 m3. Na splavovaní dreva, každý rok počas jarných vôd, sa podieľali celé rodiny osád vrátane žien a detí. K tomuto účelu v dolinách Čierneho Hrona slúžilo 105 km vodných šmykov a 11 hrádzí na zachytávanie vôd pre splavovanie. Výplata za dodané drevo bola formou priamej mzdy, prídelom pôdy a naturálií - pšenica, soľ, železo, oceľ...
Z tohto sa odvádza aj pôvodný názov osád v údolí Čierneho Hrona, ako Handle, od nemeckého slova Händler - kupec, alebo Holz - Händler - drevokupec. Pôvodné úradné pomenovanie drevorubačských osád bolo „Kaiserlich -Koniglichen Schwarzwasserer Holz - Handlungen" - Cisársko kráľovské drevorubačské Čiernohronské handle.
Ďalším významným medzníkom bol rok 1909. Rozvíjajúca sa technika dala podnet k výstavbe úzkorozchodnej (760 mm) lesnej železnice z Hronca na Čierny Balog v dĺžke 10,4 km. Roku 1912 až po Dobroč. Sieť sa v r.1916-1918 za pomoci ruských zajatcov, podstatne rozšírila do všetkých veľkých bočných dolín. V rozkvete roku 1946 dosiahla celkovú dĺžku 132 km a zviezla 330 000 m3 dreva ročne. Z tohto vyplýva, že zvýšila produktivitu práce oproti splavovaniu 3-krát. Rozhodnutím vlády mala byť Čiernohronská železnica zlikvidovaná do r.1985. Dnes je v prevádzke 16 km trate - ako turistická atrakcia.
Významným medzníkom bol aj veľký štrajk lesných a piliarskych robotníkov roku 1933 proti hladu a nezamestnanosti, za zvýšenie miezd. Štrajk potlačilo 130 četníkov streľbou do robotníkov. Potrestaných bolo 140 účastníkov žalárovaním a peňažnými pokutami. Z historických udalostí, ktoré sa zapísali do dejín obce Čierny Balog, treba ešte spomenúť odvahu obrancov počas Slovenského národného povstania v rokoch 1944 - 45. Celá obec tu vystúpila ako jedna osobnosť - nielen v priamej účasti, ale aj zázemie tu zohralo dôležitú úlohu. Udalosti z tohto obdobia a odvaha ľudí od Čierneho Hrona inšpirovali po 2. svetovej vojne spisovateľov, básnikov, režisérov, ale aj ľudovú slovesnosť v podobe bojových piesní a povstaleckých legiend.
Po r. 1950 prestáva byť práca s drevom jediným zdrojom obživy. Rozvoj priemyslu, začal lákať za prácou, za vzdelaním do miest po celom Slovensku.
VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI
Jozef Dekret Matejovie (1774 -1847) narodil sa v osade Dobroč - rozhodujúcou mierou prispel k záchrane spustošených lesov. Jeho racionalizačné a novátorské postupy položili základ pre usporiadané lesné hospodárstvo v celej krajine a preto patrí k najvýznamnejším lesníckym priekopníkom na prelome 18. a 19. storočia. Dekretov odkaz „zachovať lesy potomstvu" je stále aktuálny.
Koncom septembra 1855 navštívila Čiernohronský Balog spisovateľka Božena Němcová. Pobyt inšpiroval spisovateľku, k napísaniu poviedky Chyže pod horami. Sprevádzal ju lesno - banský lekár G. K. Zechenter - Laskomerský, ktorý bol miestnym lekárom a rád chodil na Balog aj poľovať (Poľovačka na medvede).
Ladislav Ťažký - narodil sa v roku 1924 v osade Komov. Napísal viac ako 30 kníh, románov, noviel... Prostredie, príroda a tvrdá práca v horách mu boli inšpiráciou k 10-tim dielam, ktorých dej sa odvíja v údolí Čiernej rieky. Najznámejšie diela sú Hosť majstra čerta, Jánošíkova slza, Márie a Magdalény, Aj v nebi je lúka, V kráľovstve zelenej bohyne.
Peter Kováčik - narodil sa v roku 1936 v osade Balog, autor románov, divadelných a rozhlasových hier, scenárista a spisovateľ. Začínal knihou zážitkov z detstva - Jablká nášho detstva. K najznámejším patrila kniha „Nevera po Slovensky" - scenár k filmu režírovanému Jurajom Jakubiskom, divadelná hra - Krčma pod zeleným stromom, román Svätý z Handľov o Jozefovi Dekretovi Matejovie.
Slovenské národné povstanie a víťazný boj jednoduchých ľudí, partizánov a vojakov, pútavo opísal Peter Jilemnický v románe Kronika.
Julo Bartoš - Šuko (1933-2006) narodil sa v osade Medveďovo. Kapelník ľudovej hudby, ktorý si svojím umením získal prívlastok „Kráľ rómskych muzikantov".
Ing. Milan Kováčik
